A teraz ruku na srdce. Aj vy dávate všade súhlas dotknutej osoby? S pocitom, že radšej pre istotu a nič tým nepokazíte?
Chyba !
Zákon o ochrane osobných údajov č. 122/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, presne taxatívne definuje v § 10 ods. 2 a ods. 3, kedy je možné spracovávať osobné údaje aj bez súhlasu dotknutej osoby https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122/20140415
Veľakrát v dobrej viere, dávame súhlas aj do zmlúv, alebo ho žiadame, kde zákon súhlas dotknutej osoby nevyžaduje. Tým však prichádza k porušeniu ustanovenia § 10 ods. 2 a ods. 3 vyššie uvedeného zákona.
Súhlas sa ďalej nevyžaduje pri § 10 ods. 2 vyššie uvedeného zákona: „Prevádzkovateľ ďalej spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon.“
Často sa zabúda aj na ods. 3 písm. b) vyššie uvedeného zákona. Právny základ, kedy sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby je hlavne, ak spracúvame osobné údaje na plnenie zmluvy, kde je dotknutá osoba jednou zo zmluvných strán, alebo v predzmluvných vzťahoch s dotknutou osobou alebo pri rokovaní o zmene zmluvy a zmluva sa týka tejto dotknutej osoby. Teda najmä pracovné zmluvy, dohody vykonávané mimo pracovného pomeru, darovacie zmluvy atď..
Napr. Zákonník práce, Zákon o účtovníctve, Zákon o archívoch a registratúrach atď.
V skratke krátke nepísané pravidlo: ak je nato zákon, alebo zmluva tak sa súhlas dotknutej osoby nevyžaduje.